Představujeme Borise Bojanovského, nového člena ROOKIE DIARY

Zdroj: www.blogspot.com

Volám sa Boris Bojanovský, mám 17 rokov/ 215 cm/, pochádzam zo Slovenska a od svojich 9.rokov som pôsobil v basketbalom oddieli Strojár Malacky pod vedením trénera Mgr. Branislava Ortha. Práve pred ôsmimi rokmi som prvý krát chytil do ruky basketbalovú loptu a dostal basketbalové základy.

V Malackách som hral do svojich 16-tich rokov. Bol som a stále som v reprezentácii Slovenska a práve minulý rok 2009 som bol vybraný medzi 12 hráčov, ktorí sa zúčastnili ME v basketbale v Portugalsku U16.

Po účasti na týchto majstrovstvách sa mi otvorili dvere do sveta a 26.september 2009 bol pre mňa posledným dňom pôsobenia na Slovensku, pretože o päť hodín som pristál na letisku v Las Palmas na Kanárskych ostrovoch.

Hlavné mesto Las Palmas sa stalo mojím novým pôsobiskom. Vedel som kam idem, pretože dva týždne pred odletom som sa tam bol pozrieť. Boli tam chlapci z celého sveta, dokonca i nový kamarát a hráč z ME v Portugalsku Dale Francis /hral proti mne za Anglicko/.

Ďalší deň po pristátí som mal voľno, tak som sa mohol aklimatizovať. Je tu trocha iná klíma ako u nás a časový posun -1 hodina. Stretol som sa so svojimi trénermi a fyzioterapeutom, ktorí taktiež pochádzajú z rôznych kútov sveta/ Litva, Anglicko, Španielsko/.

V pondelok a ďalšie dni už začali tréningy a škola. Nastúpil som do 11.triedy v American School, čo je u nás predmaturitný ročník. Spočiatku som veľa toho nerozumel, pretože moja angličtina bola len hovorová a odborné názvy v angličtine na hodinách fyziky, chémie, biológie mi nič nevraveli a preto som sa veľmi nudil.

S novým predmetom španielčinou som naopak problémy nemal, lebo som sa ho tam začal učiť úplne od začiatku. Každý deň sa pripravovať na ďalšie dni bolo pre mňa spočiatku veľkým utrpením.

Bol som unavený z tréningov. Tri razy do týždňa sme mali ranný tréning, ktorý býval zameraný na zručnosti jednotlivca a neskôr sme začali ráno i v posilňovanie. Poobedný tréning bola atletika, streľba alebo pivotmanský tréning a niekedy nás dokonca čakal i večerný tréning /o 21,00 hod./, ktorý býval zameraný na zručnosti alebo hru 1 on 1, 3 on 3 ...

Do postele som sa často dostával až o 00:30hod.

Vysnívaný vzor nemám, ale mojim najobľúbenejším hráčom je Dwyane Wade a ako i ostatní moji rovesníci je mojím snom NBA.

Máte-li na Borise jakýkoliv dotaz, mile rád Vám ho zodpoví!