Víkend s NBA: Zatiaľ prekvapujú, vydrží im to až do konca sezóny? (2.časť)

Zdroj: flickr.com

Začnem na Východe. Indiana Pacers svoje drápy vystrčila už minulú sezónu, postúpila do PO, kde odohrala so cťou sériu proti víťazovi Východnej konferencie, tj. proti Bulls. Aj táto sezóna je zatiaľ veľmi podarená a predsezónne odhady o tom, že tím dokonca môže skončiť v prvej 4 na Východe nevyzerajú v kontexte s výkonmi a výsledkami vôbec utopisticky. Však menšia kríza doľahla, aspoň čo sa týka výsledkov, na tím až v súčasnej dobe. Pacers totiž prehrali 2 zápasy v rade, to sa im v sezóne stalo prvýkrát. Určite to nie je hanba, keďže to prišlo v sérií dvoch zápasov vonku proti veľmi kvalitným tímom, menovite Hawks a Grizzlies, v oboch prípadoch s tímami so zvieracím prídomkom. Na ďaľšiu víťaznú sériu by sa mohli dostať už dnes, keďže hrajú konečne doma proti tímu, ktorému to v súčasnosti vôbec nejde a ktorý tiež bojuje s určitými zraneniami, proti tímu Nuggets.

Ako každý tím, ktorý chce byť v posledných rokoch na Východe úspešný, musí začínať úspech od obrany. Platí to aj v prípade Pacers, ktorí čo sa týka obrany patria k špičke ligy. Piate miesto v priemernom počte inkasovaných bodov a osme miesto v úspešnosti streľby tímov hrajúcich proti Pacers sú dve štatistiky, ktoré moje slová potvrdzujú. A to Pacers nehrajú nejaký pomalý nudný basketbal, je to napr. vidieť na počte doskokov, logicky platí, čím viacej akcií, tým viacej možných doskokov v zápasoch. Síce sú na 4.mieste v priemeroch doskokov svojho tímu, na druhej strane až 22. v počte doskokov, ktoré zaznamená v zápase ich súper. Skôr sa treba teda v tejto štatistike pozerať na rozdiel v doskokoch, kde v priemere o 1,5doskoku máva Pacers v zápasoch viacej. Na druhej strane, úspešnejšie tímy majú viacej doskokov, pretože súperi proti nim dávaju menej striel, to už by sme sa v tom mohli vŕtať veľmi dlho. Slušná úspešnosť trojkových pokusov tímu, hlavne vďaka dvojici Granger - George, nad 37% (9.miesto v NBA). Neduh z minulej sezóny pokračuje, slabá efektivita streľby, prakticky rovnaká, akú majú súperi proti nim, čo zasa obhajuje dobrý doskok Pacers (rozdiel vytvára dobré útočné doskakovanie)..

Čo sa týka hlavných hviezd, resp. hlavnej hviezdy, musíme zvoliť najskúsenejšieho hráča S5, Dannyho Grangera. Jeden z dôvodov, prečo je efektivita taká, aká je. Na druhej strane je to hlavný strelec tímu, taktiež strieľa extremné množstvo trojkových pokusov, takže nižšia úspešnosť sa dá rozumne odôvodniť. Aj v tejto sezóne je s priemerom nad 18bodov na zápas najlepším strelcom tímu, okrem toho je lídrom aj v ziskoch (1,5zisku na zápas). Potom už platí, že dominuje tímovosť, priemery bodov celej s5 sú nad 11bodmi na zápas, obaja očakávaní predsezónni klúčoví hráči z lavičky dávaju priemerne viacej ako 9bodov na jeden zápas, zvyšok už má skôr sprievodné funkcie, ktoré dotvárajú celé úspešné ťaženie.

Za dobrými výsledkami sa tiež skrýva ďaľší dôležitý faktor a tým je absencia zranení u kľúčových hráčov tímu. Z hlavnej sedmičky tímu vynechal jeden zápas Danny Granger a v súčasnosti je zranený hlavný náhradník na rozohrávačské posty, George Hill. Zvyšok spomínanej hlavnej osi tímu odohral všetkých 26zápasov. Pre Pacers v súčasnej situácií nemôže byť cieľom len dostať sa do PO, jasnou výzvou musí byť umiestnenie v top4 a snaha dostať sa v PO aspoň do 2.kola. Či sa to Pacers podarí sa dozvieme až na konci sezóny, potenciál, elán a chuť na sebe pracovať majú v tomto mladom tíme dostatok.

Druhým tímom, ako som už v úvode spomenul je dnes Minnesota Timberwolves. Tím, ktorý sa snaží budovať tím postupne, na mladých hráčoch, čo je aspoň pre mňa veľmi sympatická cesta z pohľadu diváka. T-Wolves som prednedávnom spomínal ohľadom pomyselnej hranice 50% výhier v sezóne, čo je naprosté minimum možnej účasti v PO na vyrovnanom Západe. T-Wolves sa po sérií víťazstiev dokonca na čas vyhupli nad túto hranicu, avšak posledné 2 prehry vrátili vlkov znova pevne nohami na zem. Šanca stále žije, novým svetlom v tuneli pre všetky tri tímy za top8, ktoré sa začínali trochu vzdaľovať, je forma Nuggets, ktorý okrem sérií prehier musia vydržať ešte asi mesiac bez jednej z opôr, bez Danila Gallinariho. Zrejme podobné to bude aj s možným návratom Wilsona Chandlera, takže na poste SF to budú musieť ďaľšie obdobie lepiť ako sa len najlepšie bude dať. Dnes na T-Wolves čaká hrateľný súper, ktorý sa pre niekoho nečakane, pre niekoho naopak, rozohral bez dvoch hviezd k najlepším výkonom v sezóne, reč je samozrejme o Knicks.

Krátky pohľad do štatistík napovedá, no skoro nič. Vačšina je priemerných, niekde k dobrému, niekde k trochu horšiemu, vyniká len 3.miesto v štatistike doskokov tímu. Štatistika, ktorá málokoho prekvapí, keďže T-Wolves majú na PF hráča, ktorý sa snáď narodil s citom pre doskok, či už obranný, ako aj útočný. Samozrejme bavíme sa o Kevinovi Loveovi. Ono to nie je len jeho zásluha, dobré typy na doskok nájdeme aj v oboch balkánskych centroch (Pekovič, resp. Miličič), ako aj v Beasleym, či na rozohrávača výborne doskakujúceho Rickyho Rubia.

A to priamo prechádzame do kategórie opora tímu. Sú dve a oboch som už pred chvíľou spomenul. Na jednej strane nováčik, rozohrávač Ricky Rubio, na tej druhej už uznávaná hviezda, na pozícií PF hrajúci Kevin Love. Samotná spolupráca oboch funguje výborne, z nej ťaží celý tím. Keď majú spoza perimetra svoj deň Michael Beasley či Luke Ridnour, tým je ťažko k porazeniu. Zaujímavým zistením, pre všetkých, ktorí sledovali Rickyho účinkovanie v Barcelone je fakt, ako sa mu darí streľba spoza veľkého oblúka, že sa nebojí strieľať a to ani vo chvíľach, keď jeho tímu "horí pod zadkom". Každá tretia premenená trojka je u Rickyho malý zázrak, myslené pri pomyslení za akého trojkára bol považovaný ešte v drese Barcelony.

T-Wolves na PO dosiahnú len veľmi ťažko, ak sa tak stane, tak to bude jeden zo zázrakov sezóny, resp. minimálne veľkých prekvapení. Myslím si, že sa tak nestane, aj keď by som to tomuto sympatického tímu rád doprial. Tak či onak, je to prielomová sezóna T-Wolves a tá ďaľšia by už mala znamenať úspešné ťaženie smerom do 1.kola PO.